Blog o ochrane zdravia v čase koronavíru

Článok napísal PharmDr. Adam Letenay

Rúško alebo respirátor? Rozdiely a funkcie

Len pred niekoľkými týždňami sme na uliciach videli iba zopár okoloidúcich s rúškami na ústach, z času na čas našu pozornosť upútali možno aj ľudia nastupujúci do autobusov s respirátormi na tvárach. Po neuveriteľne krátkej dobe sa však ochrana dýchacích ciest získala významné miesto medzi našimi každodennými starosťami, a rúško na ústa už nie je len voliteľnou súčasťou našich šatníkov, ale povinnou.

Vláda Slovenskej republiky prijala mimoriadne opatrenia v súvislosti so súčasnou pandémiou, medzi nimi je aj povinnosť nosiť ochranné rúška a zákaz predávať respirátory širokej verejnosti. Dodržaním týchto predpisov pomôžeme spomaliť a znížiť riziko šírenia vírusu. Ale vieme odpovedať aj na otázky „Ako?“ a „Prečo?“ alebo „Rúško alebo respirátor?“

Základom je pochopiť, ako sa nový koronavírus SARS spôsobujúci ochorenie COVID-19 šíri. Hlavnú rolu v prenose zohrávajú kvapôčky hlienu alebo slín, ktoré sa z ľudského tela dostanú von do okolia cez dýchacie cesty, napríklad počas hovorenia, kýchnutia alebo kašľania. Častice vírusu následne do iného organizmu preniknú presne tým istým spôsobom ako sa dostali do vzduchu: cez dýchacie cesty pomocou kvapôčok. Práve preto je dôležitá ochrana dýchacích ciest prostredníctvom rúšok na ústa (alebo ako ich mnohí voláte: ústnych rúšok). Ale kvôli čomu sa potom respirátory pokladajú za nedostatočné, prečo je ich predaj zakázaný a ako to, že nie je jedno, či nosíme rúško alebo respirátor?

 ochrana-rusko

Rúško alebo respirátor?

Rozdiel medzi rúškom na ústa a respirátorom by sa veľmi zjednodušene dal vysvetliť tak, že funkcie týchto dvoch zdravotníckych pomôcok sú v presnom protiklade. Teda, že rúška by mali nosiť nakazení alebo chorí, kým respirátory tí zdraví. Úlohou rúšok je zabrániť vírusovým časticiam dostať sa do vzduchu z organizmu nakazeného, kým respirátor má chrániť dýchacie cesty človeka, ktorý ho má na sebe.

 

Respirátor

Ako sme to už vyššie uviedli, respirátor má ochrannú úlohu, znižuje teda riziko kvapôčkovej infekcie tak, že nedovolí dostať sa vírusovým časticiam do organizmu človeka, ktorý ho má na sebe. Existujú rôzne typy respirátorov: FFP1, FFP2 aj FFP3, pre ochranu proti vírusom (aj koronavírusu) sa používa trieda FFP2 alebo FFP3.

Väčšina respirátorov je vybavená ventilom. Ten funguje tak, že sa otvára iba pri výdychu, pri nádychu však zostáva zatvorený a vytvára barikádu medzi dýchacími cestami a vonkajším vzduchom. Je teda ideálny pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v infekčnom prostredí, ide tu najmä o jednu z najrizikovejších skupín, čiže o zdravotník. A práve teraz sme sa znenazdajky dostali k jedným z dôvodov, prečo vláda zakázala predaj respirátorov.

Keď sa koronavírus začal na Slovensku šíriť, mnohí si v snahe ochrany svojho zdravia (a žiaľ, aj s cieľom obchodovania) zaobstarali väčšie množstvo respirátorov. Dopyt sa zvýšil až natoľko, že sa tento tovar stal nedostatkovým. Pri práci zdravotníkov je však, logicky, nevyhnutný, a preto si ho bežná verejnosť momentálne nemá povolené kúpiť.

Keď sa pozrieme na formálne rozdiely medzi rúškom a respirátorom, najviditeľnejším je ten, že respirátor prilieha k tvári, kým rúško napríklad z bočných strán vôbec netesní.

ochrana-FFP3-s-ventilom-zlta

Rúško na ústa

Doteraz sme sa mohli mylne domnievať, že ochranné rúško predstavuje obojsmernú ochranu proti vírusovým nakazením. Rúško však chráni skôr okolie než človeka, ktorý ho nosí. Vírusové častice sú veľmi malé (0,06–0,14 μm), podstatná je ale veľkosť kvapôčok, na ktorých sa z dýchacích ciest svojho nositeľa dostanú do prostredia. Dokážu sa udržať aj vo vzduchu a šíriť sa vo forme aerosólu. Niektoré kvapôčky sú tak malé, že môžu preniknúť aj cez látku, z ktorého je rúško vyrobené.

Rúško na ústa má jednu výbornú ochrannú vlastnosť aj pre človeka, ktorý ho má na sebe. Bežne si vôbec neuvedomujeme, ako často sa dotýkame svojich tvárí. Tento malý kus látky nás však do určitej miery chráni pri prenose vírusu do organizmu z rúk.

Tak už viete, či ste zástancom rúšok alebo respirátorov? Dúfame, že týmto príspevkom sme do určitej miery dokázali objasniť to, že ani rúško na ústa, ani respirátor nie je stopercentnou ochranou proti nakazeniu novým koronavírusom (a teda, ani žiadnym iným), a prečo je také dôležité vyhýbať sa kontaktu s inými ľuďmi. Nezabudnite na to, že najúčinnejšou prevenciou je v momentálnej situácii sociálna izolácia.

 

 






Dezinfekcia povrchov v boji proti koronavírusu

Viete, čo znamená kvapôčková infekcia? Prečo sa toto slovné spojenie tak často spomína v súvislosti s ochorením COVID-19? Je dezinfekcia povrchov užitočná alebo časté umývanie rúk je dostačujúce?

Nový koronavírus SARS sa prenáša prostredníctvom telesných tekutín z nosa alebo úst, vírusové častice sa pohybujú na tzv. kvapôčkach. Tie sa z tela nakazeného človeka do vonkajšieho prostredia dostanú hovorením, kašľaním alebo kýchaním, a zo vzduchu potom preniknú do organizmu niekoho iného. Keďže rúško neznamená stopercentnú ochranu a chráni skôr druhých než toho, kto ho má na sebe, kľúčovým faktorom môže byť vzdialenosť medzi jednotlivými osobami. Samozrejme, platí, že čím ďalej, tým lepšie. Vdýchnutie z ovzdušia však nie je jediná cesta, ako k infekcii môže dôjsť. Kvapôčky, a spolu s nimi teda aj vírusové častice sa udržujú aj na povrchoch (preto je časté umývanie rúk také podstatné a mnohokrát zdôrazňované).

V našom článku o rozdieloch medzi rúškom a respirátorom ste si mohli niečo prečítať o tom, ako sa môžete chrániť pred infekciou vírusmi, ktoré sa do ľudského organizmu dostanú z prostredia, a že prečo by ste z domáceho prostredia nemali vychádzať bez adekvátnej ochrany dýchacích ciest. Počas trvania pandémie nového koronavírusu SARS by ste mali dodržiavať predpisy vlády Slovenskej republiky a vyhýbať sa sociálnym interakciám najviac ako je to možné. Sú však situácie, kedy sa kontaktu s inými osobami nevyhnete, a to platí aj na tých, ktorí momentálne pracujú z domu. Mali by ste vedieť, že ochrana tváre a časté umývanie rúk nie sú jedinými spôsobmi, ako znížiť riziko infekcie. Okrem toho, dýchacie cesty nemáte ukryté za ochrannými maskami 24 hodín denne, preto je dôležité myslieť aj na zdroj možnej nákazy v domácom prostredí: na povrchy predmetov. Kvapôčková infekcia totiž neznamená to, že nakaziť vás môžu iba hlieny číhajúce na svoje obete zo vzduchu.

Ak po návrate z nákupu vyčistíte napríklad povrch svojho telefónu alebo dezinfikujete kľučku a kľúče, robíte to správne. Rovnako ako umývanie rúk, aj dezinfekcia predmetov je jeden z najpodstatnejších úkonov, na ktoré by ste pri boji s koronavírusom nemali zabudnúť. Ten sa totiž neudržuje len vo vzduchu, ale ako sme to už spomenuli vyššie, aj na povrchoch rôznych predmetov. Aby to nebolo také jednoduché, životnosť kvapôčok nie je rovnaká pri kontakte s rôznymi materiálmi. Portál Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR (155.sk) uvádza nasledovné informácie:

MEĎ

4 hodiny

PLAST

2-3 dni

OCEĽ

2-3 dni

KARTÓN

24 hodín

dezinfekcia-povrchy-600ml

 

Žiaľ, relevantné informácie o tom, ako dlho sa koronavírus udrží na oblečení, sme nenašli. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR však odporúča prať na 60 stupňoch, uteráky aj na 90 stupňoch. Ak ste boli v kontakte s osobou s príznakmi ochorenia COVID-19, špinavé prádlo do práčky naložte v jednorazových rukaviciach. Pred praním oblečenie nevytraste. Nemali by ste vynechať ani jednu z najotravnejších domácich prác, čiže žehlenie, na životnosť nového koronavírusu SARS vplýva totiž aj teplota. Čím je vyššia, tým je to preňho väčšia hrozba. Snáď ani nemusíme vysvetľovať, prečo sa okrem dôkladného čistenia oblečenia odporúča aj jeho častá výmena.  

Dezinfekcia povrchov v domácom prostredí by momentálne mala prebiehať častejšie než pri bežnom a obvyklom upratovacom režime. Mala by trvať približne jednu minútu, po tejto dobe sa vírus s najväčšou pravdepodobnosťou deaktivuje. Nezabudnite na to, že najúčinnejšie sú čistiace prostriedky na báze alkoholu (60-70%), chlóru alebo s peroxidom vodíka. Jemnejšie povrchy, akými sú napríklad koberce alebo sedačky, môžete vyčistiť teplou vodou a mydlom alebo prostriedkom určeným presne na tento účel. Je celkom užitočné, ak si pri dezinfekcii povrchov spomeniete aj na našu tabuľku pre lepšiu orientáciu v tom, ktorým povrchom by ste mali venovať viac pozornosti a práve naopak, ktoré predmety sú už „zachránené“.  

 

Zdroje: https://www.cdc.gov/, https://www.155.sk/